Dopady neprirodzeného držania koní na fyzický a psychický stav koňa

Domestikované kone žijú v obmedzených priestoroch stajní, výbehov a oplotených pastvín,  väčšinou s obmedzeným množstvom jednotvárnej potravy. Sú kŕmené koncentrovaným krmivami za účelom zvýšenia výkonnosti, ktoré nezodpovedajú strave voľne žijúcich koní. Pestrosť stravy, je  tiež  obmedzená, keďže  si potravu nemôžu voľne vyhľadávať a vybrať si čo práve dozrieva a čo práve potrebujú ako je to u koní  žijúcich vo voľnej prírode .

Kone veľmi dobre rozoznávajú rôzne bylinky a plody a podľa potreby ich požierajú.

Ďalším rozdielom oproti divo žijúcim koňom je zloženie stáda. Takmer nikde nezodpovedá prirodzenému tzn. žrebec s kobylami a žriebätami. Žrebce sú dokonca chované v úplnej izolácii!!

V uzavretých priestoroch  kone veľakrát ani nemajú výhľad na okolie a prípadnú možnosť úniku, čím im je odopretý jeden z najsilnejších inštinktov.

Veľakrát je sociálny kontakt veľmi obmedzený , dokonca trestaný! Bežne je vidieť  ľudí, ktorí  koňom bránia vo vzájomnom očuchávaní sa a poznávaní sa, zo strachu z prípadného  zranenia koní, ktorých ošetrenie stojí nemalé prostriedky. Kôň takto nemá možnosť získavať návyky správania sa   ku koňom zo stáda, alebo koňom cudzím, ktorých stretne prvýkrát v živote.

Málo stimulov, nedostatočný voľný pohyb, nedostatočné alebo žiadne stimuly z novoobjavovaných priestorov, zvierat, a iných koní, spôsobujú nudu a zacyklenie sa do stereotypného správania z čoho vyplývajú  zlozvyky, apatia až agresia..

Ak  je vzduch v stajni, zo zlým vetraním a nedostatočným vyhnojovaním nasýtený čpavkom, kone sú nútené dýchať svoje vlastné výlučky, prach, a  iné nečistoty. To vedie k poškodeniu slizníc a respiračným ochoreniam. Kone sú veľmi čistotné zvieratá, a treba si uvedomiť, že je to človek, kto kone zatvoril, aby využil ich rýchlosť, silu a vytrvalosť vo svoj vlastný prospech!

Celé konské telo je stavané na  každodenný pohyb, ktorý zahŕňa pomalé presúvanie sa pri pasení, hry s ostatnými koňmi a samozrejme natiahnutie a zahriatie celého tela v trysku, vykopovaní a súperení s konskými kolegami. Ak koňa zavrieme na dlhu dobu, neškodíme tým len pohybovému , dýchaciemu, kardiovaskulárneho aparátu, ale trpí tým aj tráviaca sústava.

Ak by sme domestikované stádo koní nechali v prostredí, kde by našli potravu, vodu a úkryt pred nečasom, je veľmi pravdepodobné, že by prežili. Aj po 6ooo rokoch domestikácie by sa kone zaobišli bez ľudskej starostlivosti.   Keď sa na to pozrieme z tohto uhla pohľadu, kôň človeka k svojmu životu nepotrebuje. Z tohto súžitia však kôň môže za určitých podmienok profitovať..

Ak zoberieme rozum do hrsti , dá  z tohto vynúteného pobytu v obmedzených podmienkach koňom vytvoriť útočisko,  kde sa budú cítiť bezpečne, kde im budú poskytnuté najlepšie možné podmienky, s možnosťou rozvíjať sa a byť šťastný. Za to, ale  musí zobrať zodpovednosť každý, kto vlastní alebo chová kone. Nech je našim vodítkom  súcit a vcítenie sa do  kože bytostí, ktoré nás sprevádzajú už tisícročia. Dajme im dobrý život, stojme pri nich keď im bude najhoršie a buďme zodpovední až do úplného konca..